„Ochrana prirodzeného zloženia ekosystémov odchytom a biologickou reguláciou premnožených mestských holubov“
24. 9. 2013
Relevantná štúdia opisujúca činnosť
„Ochrana prirodzeného zloženia ekosystémov odchytom a biologickou reguláciou premnožených mestských holubov“
Spracoval: Jaroslav Gelatík
Zdroj:
· Doc. RNDr. Pavel Rödl CSc.; Rizika vertebrálních živočichů pro zemědělské a potravinářské podniky a životní prostředí člověka: přehled rizik působených holuby a metodika jejich prevence a řízení,
· Mlíkovský J., Hruška J.; Reintrodukce a hnízdění sokola stěhovavého (Falco peregrinus); BUTEO 11 (2000): str. 125-128,
· Pavel Rödl a kol.; Certifikovaná metodika pro minimalizaci zdravotních rizik, působených především městskými holuby a ostatními létajícími obratlovci,
· Internet.
OBSAH
|
Úvod
|
3
|
1.
|
Regulácia počtu nebezpečným mestským holubom, z dôvodu roznášania nebezpečných chorôb a patogénov
|
4
|
2.
|
Ochrana majetku pred poškodzovaním (najmä kultúrnych pamiatok a pod.)
|
6
|
3.
|
Udržania populácie mestský holubov mimo centra mesta a zabezpečenie jej optimálnej početnosti
|
7
|
4.
|
Vytvorenie potravinového inprintingu k určitému prostrediu spolu z vytvorením kontrolovaných hniezdisk a nocovísk
|
7
|
5.
|
Vytvorenie optimálnych podmienok na hniezdenie predátorov mestských holubov (napr. sokol sťahovavý
|
8
|
6.
|
Vytvorenie populácie predátorov mestských holubov z dravcov (napr. sokol sťahovavý
|
8
|
|
Záver
|
9
|
Úvod
Všeobecný popis a teoretické základy:
Kmeň: chordáty – Chordata
Podkmeň: stavovce – Vertebrata
Trieda: vtáky – Aves
Rad: holubovce (syn. holuby) – Columbiformes
Holub skalný domáci – Columba livia f. domestica (čeľaď holubovité – Columbidae)
Táto forma vznikla chovom pôvodných holubov skalných, hlavne ako poštové holuby. Ich následným zdivočením vznikol tzv. „mestský holub“. Všetky tieto ekologické typy tvoria jeden druh a vzájomne sa krížia. Divé holuby skalné hniezdia v Európe dosiaľ na pobreží Veľkej Británie, Írska a v celom Stredomorí na skalách, najmä na pobreží, ale aj vo vnútrozemí. Mestské holuby hniezdia na rôznych budovách a iných stavbách, pričom uprednostňujú historické centrá miest. Na stromoch nehniezdia. Stále sa prejavuje tendencia nárastu početnosti a šírenia sa do vyšších nadmorských výšok a smerom na sever. Zriedkavo sa aj u nás objavujú pokusy mestských holubov o hniezdenie na skalách vo voľnej prírode, ďaleko od ľudských sídel, podobne ako pôvodné populácie. Početnosti v niektorých mestách na Slovensku dosahujú mnoho tisíc jedincov. Holub skalný je veľký asi ako holub plúžik. Pri toku samec chodí okolo samičky, ukláňa sa a hrkúta. Páry sú stále. V mestách hniezdia viackrát za rok, niekedy aj uprostred zimy. Hniezdo je ako u iných holubov veľmi malé a jednoduché. Samica znáša skoro vždy dve vajcia, na ktorých sedí 17 dní. Mláďatá sú po vyliahnutí slabo vyvinuté, sú nidikolné (kŕmivé). Rodičia ich spočiatku kŕmia tzv. „holubím mliekom“. Holubie mlieko je výlučok hrvoľa dospelých holubov a hrdličiek pripomínajúci tvaroh. Obsahuje veľké množstvo bielkovín. Po 6–11 dňoch vtáčatá dostávajú aj semená zmäkčené v hrvole rodičov. Dospelé sa živia najmä semenami, ale v mestách nepohrdnú v podstate akýmikoľvek zvyškami a odpadkami. V prírode sa dožívajú 3–5 rokov, v zajatí asi 15. Ich schopnosť nájsť cestu späť bola využitá na chov za účelom posielania správ – poštové holuby. Na narastajúcu populáciu mestských holubov je troficky (potravne) viazaná populácia veľmi ohrozeného sokola rároha aj narastajúca populácia sokola sťahovavého a čiastočne aj jastraba lesného, na čo treba pamätať pri akýchkoľvek snahách o redukciu počtu mestských holubov, aby nemohlo dôjsť k úhynu aj ich predátorov. Na zimu neodlieta, je to stály vták.
1. Regulácia počtu nebezpečným mestským holubom
z dôvodu roznášania nebezpečných chorôb a patogénov
Mestské holuby sú potenciálne nebezpečné tvory, a to nielen pre holubince. Jeden príklad za všetko. Od týchto naoko neškodných operencov nám hrozí čosi oveľa horšie. Presvedčilo sa o tom len 23-ročné dievča, ktoré takmer zomrelo po zákernej nákaze od holubov. Tá sa teraz snaží ľudí primäť k tomu, aby holubov prestali kŕmiť. Ostalo však slepé a teraz všetkých vystríha. Smrteľné prípady sa našli aj na Slovensku. Pozor na kryptokokovú meningitídu!
Kryptokoková meningitída, ako sa táto choroba nazýva, nepostihuje každého, ale najmä ľudí s oslabenou imunitou. A to bol aj prípad Kanaďanky. Kŕmením totiž ľudia podporujú riziko nákazy aj voči sebe. Ako ďalšie ochorenie je vtáčia chrípka, ktorá sa objavuje u divoko žijúcich vtákov. Môže postihnúť aj hydinu a domáce vtáčie chovy (holuby, papagáje a pod.). Vyskytuje sa najmä v juhovýchodnej Ázii, ale objavila sa už aj v Turecku a Rumunsku. Objavila sa u ľudí, ktorí sa dostali do styku s nakazenými vtákmi, hydinou, alebo boli v tom prostredí, kde bola nákaza. Nebezpečná môže byť keď sa skríži, mutuje s ľudskou chrípkou. Veľké kŕdle mestských vtákov (holubov, prípadne havranov) roznášajú viac chorôb a patogénov, než si vieme predstaviť. Už len hniezda sú hotovým rajom pre niekoľko druhov roztočov a iných parazitov. Výskum chorôb prenosných zo zvierat na človeka, dokázal, že vtáky prenášajú ornitózu, vtáčiu tuberkulózu, kliešťovú encefalitídu, salmonely, rôzne cudzopasné prvoky, trichomonázu alebo toxoplazmózu.
Najnápadnejší je takmer centimeter veľký kliešť holubí (Argas reflexus). Ukrýva sa najčastejšie pod trámami strešných krovov, alebo v puklinách stien, kde väčšinou uniká dosahu bežných dezinsekčných postrekov. V byte ho možno objaviť ešte niekoľko rokov po úspešnej likvidácii holubej populácie. Tento kliešť dokáže šikovne liezť po fasádach, a tak nie je problém, aby sa cez otvorené okná či škáry dostal až do bytu. V noci si s chuťou „zacicia“ na niektorom z členov domácnosti, pričom tento „hodokvas“ môže u citlivých jedincov zanechať závažné následky. Objavia sa výrazné kožné reakcie, sprevádzané svrbením, horúčkami a zmenami tepu. Hrozivé sú i ďalšie skutočnosti. Keď sa tesne pred „revolúciou“ v Brne a Bratislave výskum chorôb prenosných zo zvierat na človeka, zistilo sa, že holuby prenášajú:
· ornitózu (v Bratislave nakazených 26% ľudí),
· vtáčiu tuberkulózu (v Bratislave nakazených 5%),
· kliešťovú encefalitídu (v Bratislave nakazených 37%),
· salmonely (v Bratislave nakazených 7%),
· rôzne cudzopasné prvoky, trichomonázu alebo toxoplazmózu.
Posledne uvedenú nákazu prenášajú predovšetkým mačky, ktoré zožerú chorého alebo mŕtveho holuba. Ako sme už vyššie spomenuli, mestské holuby sú prenášačmi rôznych chorôb a okrem toho, spôsobujú aj znehodnocovanie budov, preto je ich prikrmovanie (na rozdiel od ostatných vtákov pre ktoré je prikrmovanie najmä v zimných mesiacoch prospešné) nežiaduce a nebezpečné. Veľké množstvo miest si problém rozmnožených holubov síce všimlo, no nerieši ho! Holuby sa pokojne „špacírujú“ po námestiach, množia sa a produkujú nebezpečný trus.
Bojovať proti nebezpečným holubom na námestiach je potrebné aj kvôli deťom. Bohužiaľ, ešte aj dnes je veľa rodičov, čo o nebezpečenstve, plynúce z holubou, nevie. Na tých sa však nemožno hnevať, nemôžeme predsa vedieť všetko. Práve preto by zodpovedné orgány mali konať a verejnosť informovať, nainštalovať vývesky s informáciami o potenciálnom nebezpečenstve, prípadne umiestniť k námestiam či parkom tabule zakazujúce kŕmenie holubov. Možno by mali zasiahnuť aj mestskí policajti a upozorňovať na možné riziká. V opačnom prípade je len otázkou času, kedy niekto na ignorovanie skutočnosti doplatí. A ako je bežné, zväčša sú to tí najnevinnejší, ako naše deti.
Mestské holuby a poškodzovanie sôch, domov a pod.
Okrem potravy ktorou ich kŕmia „nezodpovední“ občania, sa zloženie potravy holubov líši podľa ročných období, pričom základ tvoria semená obilnín a strukovín, ktoré vyzobávajú v okolí miest. Holuby si „jedálniček“ dopĺňajú tiež dôkladným snorením v odpadkoch.
Tak ako iné vtáky, aj holuby potrebujú na tvorbu vajcovej škrupiny vápnik. Vyzobávajú ho z omietky a malty budov. Pre lepšie trávenie pravidelne hltajú tzv. grit, ktorý v svalnatom žalúdku pomáha drviť potravu. Sú to drobné kamienky z malty alebo pieskovcových stavieb či sôch. Ďalšie škody napáchajú holuby svojimi pazúrikmi a trusom. Trus zmývaný dažďami je výrazne kyslý, takže rýchlo rozrušuje rôzne, najmä vápnité podklady a urýchľuje ich ďalšiu deštrukciu.
Na povalách, okrem chorôb ktoré sa v takomto prostredí môžu držať, sa vplyvom vlhka a mnohocentimetrových vrstiev trusu uvoľňujú kyseliny, ktoré môžu narušiť drevené trámové konštrukcie a znížiť tak ich pevnosť, čo v konečnom dôsledku môže viesť k ich deštrukcii. Jeden holub vyprodukuje priemerne 2,5 kg trusu za 1 rok, čo pri niekoľko desiatok až sto kusov ktoré pripadajú na jednu povalu obývanú holubmi predstavuje obrovské množstvo trusu. Po zjednodušenom prepočte, keď budeme uvažovať s priemernou hniezdnou populáciou na jednej povale cca 50 ks holubov a budeme aj uvažovať s predpokladom, že nie celá produkcia trusu z holuba skončí na povale, ale na druhej strane sa musí počítať aj s uhynutými telami holubov ktoré sa na povalách nachádzajú, nám vychádza za 1 rok prírastok viac ako 100 kg trusu a uhynutých tiel na jednu povalu. Takýto zjednodušený výpočet nám dá predstavu aké množstvo exkrementov sa nachádza na povalách obývaných holubmi. Stačí si to prenásobiť rokmi až desiatkami rokov počas ktorých sú niektoré povaly obývané kŕdľami holubov a dospejeme až k niekoľkým tonám exkrementov, ktoré už môžu povalu ohroziť aj zo statického hľadiska.
2. Ochrana majetku pred poškodzovaním (najmä kultúrnych pamiatok a pod.)
BIOLOGICKÁ OCHRANA
Biologická ochrana slúži ako jeden z prirodzených prostriedkov pomocou ktorého sa dajú eliminovať škody spôsobované premnoženými vtákmi (holuby, škorce, havrany,...), ktoré spôsobujú škody na budovách, sochách i na ľudskom zdraví.
Biologická ochrana pozostáva z opatrení kedy sa využívajú prirodzené schopnosti dravých vtákov, ako vrcholových predátorov, ako sú napr. jastraby, sokoly a iné dravce, určené na plašenie vtákov. U všetkých vtákov či sa už jedná o holuby, škorce, drozdy, havrany, či iné spevavce, je zakódovaný rešpekt pred dravými vtákmi, a preto sa dá dosiahnuť vyzdvihnutím niektorých prirodzených daností dravcov, že keď sa ich silueta objaví na oblohe, ostatné vtáky sa snažia dostať čo najskôr z ich blízkosti. A tým sa vytvára u potenciálnych škodcov dojem že miesto, kde sa biologická ochrana vykonáva je loviskom dravcov a takýmto spôsobom sa zabezpečí ich prirodzené „vytlačenie“ z takto ochraňovaného územia.
Dravé vtáky sa zároveň dajú využiť na ochranu napr. letísk, kde sa pomocou dravcov plašia vtáky z letiskových plôch, ďalej tiež na ochranu sadov, viníc a polí pred náletmi škorcov, drozdov a ostatých spevavcov, rovnako ako na ochranu golfových ihrísk pred čajkami ktoré ničia trávový porast, ochranu lesných škôlok pred nájazdmi orešníc a ďalších, semenami sa živiacich vtákov, ako aj skladov, smetísk, veľkých hál a pred náhodne vletenými malými vtáčikmi, ktoré sa pomocou špeciálne vycvičených dravých vtákov na tento účel plašia, alebo v krajnom prípade aj odlovujú.
Pred samotnou biologickou ochranou sa zmapujú problémové lokality pre určenie ďalšieho postupu biologickej ochrany. Samotná biologická ochrana spočíva v:
· uskutočňovaní preletov s dravými vtákmi nad chránenou oblasťou,
· ochrane danej oblasti pomocou dravých vtákov počas celého dňa od východu do západ slnka, prostredníctvom nepravidelných preletov.
Spôsob ochrany je individuálny pre každú chránenú plochu, vychádzajúc z rôznych faktorov. Napr. od veľkosti chránenej plochy závisí počet použitých dravých vtákov, od druhu škodcov závisí druh dravca, ktorý sa použije a akým spôsobom sa bude biologická ochrana prevádzať. Počet nasadených dravcov a sokoliarov závisí od veľkosti chránenej plochy, aby bolo zabezpečené neustále monitorovanie (aspoň 1 človekom 10 až 12 hodín denne pomocou 2 až 3 dravcov).
ODCHYT MESTKÝCH HOLUBOV DO PASCÍ
Odchyt mestský holubov do živolovných pascí je založený na princípe združovania sa holubov do kŕdľov. Na vopred vytipovaných lokalitách v rámci mesta sa umiestnia živolovné pasce, najčastejšie na rovné strechy budov.
Do živolovnej pasce sa vloží dostatok potravy, vody a hlavne vábiace holuby, ktoré plnia dôležitú úlohu, a to prelomenie nedôvery voči samotnej pasci. Živolovné pasce sú klietky rozmerov 2 x 2 x 0,5 m, ktoré umožňujú holubom do nich vojsť, ale už neumožňujú z nich vyjsť. Správne osadené a nastavené pasce sa v pravidelných časových intervaloch kontrolujú.
Pred samotným umiestnením pascí prebehne monitoring našimi členmi, a to na základe skúsenosťami a sťažností od miestnych obyvateľov. Následne sa spracuje návrh odchytu (miesta osadenia klietok, počet klietok, doba trvania odchytu) a vybavenie legislatívnych záležitosti (povolenia na odchyt od veterinárnej správy, od majiteľov objektov na umiestnenie pascí). Proces realizácia odchytu do pascí spočíva:
· v osadení pascí na vytipovaných lokalitách,
· samotný odchyt mestský holubov,
· kontrola pascí v pravidelných intervaloch,
· odoberanie odchytených mestský holubov z pascí.
3. Udržania populácie mestských holubov mimo centra mesta a zabezpečenie jej optimálnej početnosti
Udržania populácie mestský holubov mimo centra mesta a zabezpečenie jej optimálnej početnosti sa docieli po vypustení dravcov, ktoré ich začnú loviť, čim vznikne tlak na mestských holubov a tie sa začnú miestam pôvodného výskytu, ako aj miestam nasadenia dravcov vyhýbať. Kontrolou na hniezdiskách a fyzickým odoberaním násad vajec sa následne zabezpečuje optimálna veľkosť populácie mestských holubov. Tento proces je ďalej analyzovaný a popísaný nižšie.
4. Vytvorenie potravinového inprintingu k určitému prostrediu spolu z vytvorením kontrolovaných hniezdisk a nocovísk
Na vytvorenie potravinového inprintingu k určitému prostrediu, spolu z vytvorením kontrolovaných hniezdisk a nocovísk, sa na určených miestach vybudujú zariadenia, ku ktorým si populácie mestský holubov vytvoria potravinový inprinting. Z dôvodu ich pravidelného kŕmenia a vytvorenia kontrolovaných hniezdisk a nocovísk, na ktorých sa bude vykonávať kontrola ich stavu a početnosť (je možné vykonať aj preventívnu veterinárnu kontrolu, odoberanie násad vajec a prikladanie podkladov) sa zabezpečí optimálna veľkosť populácie mestských holubov.
Pred realizáciou sa spracuje návrh riešenia miesta na osadenie kontrolovaných hniezdisk a nocovísk (holubníkov) a vybavenie legislatívnych záležitosti (povolenia od veterinárnej správy, od majiteľov pozemkov na umiestnenie). Samotná realizácia spočíva:
· vo vytipovaní vhodných lokalít,
· vo výstavbe holubníkov,
· v umiestnení odchytených holubov,
· vo vytvorení potravinového inprintingu k holubníku,
· vytvorenie kontrolovaných hniezdisk a nocovísk.
5. Vytvorenie optimálnych podmienok na hniezdenie predátorov mestských holubov (napr. sokol sťahovavý)
Vytvorením optimálnych podmienok na hniezdenie predátorov mestských holubov (sokol sťahovavých), bude spočívať vo vytvorení vhodných podmienok pre hniezdenie dravcov (hniezdne plošiny).
Pred realizáciou prebehne zmapovanie miest našimi členmi a následne spracovanie návrhu riešenia a vybavenie legislatívnych záležitosti (povolenia od veterinárnej správy, povolenie od majiteľov objektov). Proces realizácie spočíva:
· vo vytipovaní vhodných lokalít,
· vo výrobe hniezdnych plošín,
· v umiestnení hniezdnych plošín.
6. Vytvorenie populácie predátorov mestských holubov z dravcov (napr. sokol sťahovavý)
Vytvorenie populácie predátorov mestských holubov z dravcov (sokol sťahovavý), spočíva v nákupe mláďat od chovateľov, ich chov na miestach vypustenia a následné vypustenie, formou voľného letu. Je to metóda pri ktorej sa dravce v klietke umiestnia na miesta svojho budúceho výskytu v klietke, kŕmia sa a takto si vytvárajú vzťah k prostrediu, kde sa nachádzajú. Po určitej dobe sa vypustia, pričom s prikrmovaním sa pokračuje až do doby keď sa mláďatá dravcov osamostatnia a začnú loviť.
Pred samotnou realizáciou prebehne zmapovanie miest našimi členmi a následne spracovanie návrhu riešenia a vybavenie legislatívnych záležitosti (povolenia od veterinárnej správy, povolenie od majiteľov objektov). Realizácia spočíva:
· vo vytipovaní vhodných lokalít,
· v umiestnení zariadení (klietok) na vhodných lokalitách,
· v nákupe dravcov ich kŕmení v zariadení (klietkach),
· vypustení dravcov ich monitoring a ďalšie prikrmovanie.
Záver
Predmetom tohto materiálu bolo v primeranej, jednoduchej forme popísať základné princípy realizácie projektu, zhrnúť dôvody spracovania projektu a predložiť stručnú teoretickú základňu k projektu. Po realizácií projektu sa spracuje záverečná správa s fotodokumentáciou a príslušnými potvrdeniami a dokladmi.